Aj keď možno poviete, že vy vodu nepijete, a hneď si pripijete na zdravie niečím „ostrejším“, v minulosti bola a aj dnes je najdôležitejším nápojom práve voda.

Voda, vodička

Zaujímavosťou je, že aj v dobe už existujúcich studní sa za kvalitnejšiu pokladala voda z riek a z potokov. Studňová bola pokladaná „za mŕtvu“. Odkazy na tento fakt sa objavujú aj v ľudovej slovesnosti – predovšetkým v rozprávkach. Hovorí sa o „živej vode“ a „mŕtvej vode“. Prečo mala voda zo studní povesť mŕtvej? Bývala znečistená – fekáliami, dobytkom, odpadkami aj mŕtvolami. Za zdravú sa pokladala tá voda, v ktorej žili ryby, alebo žaby.

Vodovody sa objavili vo väčšej miere už v stredoveku. Gréci ich dokonca budovali od 6. storočia p. n. l.

Prekvapením pre mnohých bude fakt, že využívanie a pitie minerálnych vôd nie je len modernou históriou. V minerálnom prameni sa dokonca našla už lebka neandertálca z doby stredného paleolitu. Už od stredoveku sa minerálne vody stáčali a vozili do väčších vzdialeností. Obvykle v kameninových džbánoch. Od 16. a 17. storočia sa v Nemecku, vo Francúzsku a v Belgicku začali používať sklenené fľaše.

Bylinkové čaje, sirupy aj rôzne druhy mlieka

Už praveký človek poznal čaje z byliniek. Používali sa liečivé a aromatické rastliny. Taktiež sa pila sladká miazga, predovšetkým z javoru a brezy.

Až v 16. a 17. storočí sa rozvinula výroba rôznych ovocných sirupov a štiav. Sirupy, tzv. zofty, sa vyrábali nielen z ovocia, ale aj z kvetov. Využívali sa tradičné druhy ovocia, ako višne, hrušky a pod., ale aj plody dráču (Berberis thunbergii), štiavu (Rumex acetosa) atď.

Za tekutiny boli pokladané aj polievky. Nahradzovali jedlo a pitie súčasne. Často nahradzovali raňajky a boli tak prvým denným jedlom.

Nesmieme zabudnúť na mlieko. To bolo pokladané za nápoj, ale aj jedlo súčasne, podobne ako polievky. Avšak nepilo sa len kravské, ale aj kozie, ovčie, alebo kobylie.

Káva, čaj a čokoláda

Káva sa do Európy dostala z Blízkeho východu v roku 1554. Čaj v roku 1559. Pravidelný import čaju do Holandska začal v roku 1638 a od tej doby začala jeho popularita stúpať nielen v Holandsku, ale aj v Anglicku. Už od 18. storočia sa stal čaj prvým nápojom dňa, teda nápojom k raňajkám. V strednej Európe získal čaj na popularite až v polovici 19. storočia.

Ďalším, aj v súčasnosti veľmi obľúbeným nápojom je aj horúca čokoláda. Kakao priviezol moreplavec Cortez do Španielska v roku 1528. V Španielsku bola čokoláda dlho exkluzívnym nápojom opradeným tajomstvom výroby. Až v 17. storočí sa kakao dostalo do Holandska a Talianska.

Kvasené nápoje: pivo, víno a medovina

Predpokladá sa, že už praveká spoločnosť poznala kvasené nápoje s obsahom alkoholu. Tieto nápoje sa postupne vyrábali z obilia, ovocia, z viniča a z medu. Vyrábal sa dokonca aj alkoholický nápoj z mlieka.

Veľmi staré je aj pivo. Varilo sa už v 3. tisícročí p. n. l. v Egypte. Bolo nefiltrované a na jeho pitie sa používali slamky. O nápoji z obilia, pravdepodobne pive, sa píše už v Talmude. Varili ho Kelti, Slovania aj Germáni. Pôvodné pivo neobsahovalo chmeľ. Miesto toho sa doňho pridávali rôzne bylinky: medovka, rozmarín, borievka, ale aj ovocie: maliny, lesné jahody apod. Chmeľ sa do piva dostal až v 10. až 11. storočí. Zaujímavosťou je, že sa pivo pilo teplé a dokonca sa z neho varili rôzne jedná. Napríklad pivná polievka. Z piva sa tiež vyrábal ocot.

Ďalším dôležitým nápojom minulosti aj dneška je víno. Vinná réva sa pestovala už v Egypte, Mezopotámii a v Grécku. Napriek tomu je víno pokladané predovšetkým za nápoj klasického stredoveku. Spočiatku sa víno vyrábalo z divokého hrozna. Na juhozápadnom Slovensku a na južnej Morave sa hrozno pre spracovanie na víno začalo pestovať v 7 až 9. storočí. Aj víno, podobne ako pivo, sa uplatnilo pri varení – polievok, mäsa, aj kaší.

Rozšírené boli aj iné ovocné vína. Veľmi často z fíg, datlí, palmovej miazgy aj z jarabiny.

Zaujímavým nápojom, ktorý prežil do dnes, je medovina. Rozšírená bola predovšetkým u starých Slovanov. Vyrábala sa z medu divokých včiel. Obľúbená bola aj medzi Sasmi. V Grécku bola považovaná za obetný nápoj. V Taliansku sa pila skôr ako víno. V staršom Novoveku sa do medoviny pridával dokonca chmeľ, alebo rôzne korenia a bylinky.

Pálenky

Prvými liehovými nápojmi boli rôzne tinktúry z bylín – z puškvorca, rebarbory, rasce, svätojánskeho chleba, citrónovej a pomarančovej kôry, klinčeku a pod. Dobytkárske kmene pripravovali kumys, čo bol alkoholický nápoj z kvaseného mlieka a to kravského, ale aj ťavieho a ovčieho.

Klasická pálená pálenka z obilia sa objavila v Írsku a v Škótsku v 12. storočí (podľa dochovaných prameňov). Ale podobný nápoj sa v tej dobe už pravdepodobne pil aj v ďalších európskych krajinách. V 13. storočí sa v západnej Európe začala vyrábať destiláciou pálenka z vína. Bola veľmi silná a mala 60 až 90 %. Pálila sa tiež pálenka z piva. Platilo pravidlo, že sa pálila vždy len z pokazeného vína a piva.

Moderné nápoje

Moderná doba priniesla nové nápoje. Pivo má mnoho chutí a technológií výroby. Víno sa pestuje zo špeciálne vyšľachtených odrôd viniča (inak aj vinnej révy, či hrozna) a úplne inými technológiami než v minulosti. Káva už nie je len kávou. Servíruje sa v mnohých variantoch, v lete napríklad ako obľúbená ľadová káva. Z minulosti sa vrátili niektoré z nápojov, napríklad ochutené pivá bylinami a ovocím, alebo cider. Mladými modernými nápojmi sú energetické a izotonické nápoje. Stálicami od dôb minulých sú sirupy aj voda. Skúste si ale v reštaurácii pýtať na pitie mlieko. Budú vás mať za blázna, či recesistu, a to aj keď si vystačíte s krabicovým z Tetrapacku. Kobylie rozhodne nežiadajte. Ešteže máme slovenské „koliby“. Tam vám k bryndzovým haluškám ponúknu pravú žinčicu.

Zdroj informácií: BERANOVÁ, Magdalena. Jídlo a pití v pravěku a ve středověku. Praha: Academia, 2005. ISBN 80-200.1340-7.